Pojďme se společně v krátkosti s Filipem Kňažkem podívat, jaké zajímavé objevy a výzkumy z oblasti farmacie a medicíny přinesly v poslední době zahraniční servery.

Psychedelické látky majú potenciál liečiť depresiu a ďalšie mentálne ochorenia

Psychedelické látky (LSD, Psilocín, MDMA, DMT) patria medzi najsilnejšie známe drogy / liečivá, ktoré ovplyvňujú mozgové funkcie. Pôsobením na 5-HT2A receptory vyvolávajú skreslené vnímanie reality, spirituálne zážitky, či halucinácie.  Spôsobujú však viac, než len zmenené stavy vedomia. V klinickom prostredí majú psychedeliká veľký potenciál v terapii neuropsychiatrických ochorení - DMT z rastlinného nálevu liany Ayahuascy umožnilo urýchlený antidepresívny účinok behom jedného dňa, psilocybín znížil výskyt úzkosti u smrteľne chorých pacientov s rakovinou a MDMA preukázateľne znížila mieru strachu u pacientov trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou.

Jedným z typických znakov depresie je atrofia neurónov prefrontálneho kortexu - oblasti mozgu, ktorá reguluje úzkosť a mimo iného aj náladu. Tieto neuróny (hlavne ich dendritické výbežky a tŕne) sa scvrknú a strácajú tým svoje spojenie s inými neurónmi v mozgu. Vedci z kalifornskej univerzity zistili, že psychedelické látky menia samotnú štruktúru mozgu a jednotlivých neurónov. Podporujú ich rast a to vo veľkej miere. Konkrétne dochádza k rastu dendritov a k zvýšeniu koncentrácie dendritických tŕňov, ktoré vytvárajú nové spojenia so susediacimi neurónmi. To má vplyv na zapojenie jednotlivých častí mozgu a následne spôsob akým rozmýšľame, cítime a správame sa. Títo vedci preto prišli s novým názvom, tzv. „psychoplastogénov". Na základe tohto výskumu psychoplastogény zdieľajú podobný mechanizmus účinku ako ketamín, najrýchlejšie známy pôsobiaci antidepresant a to aktiváciu mTOR kaskády. Na základe týchto zistení môže byť terapeutický potenciál psychedelík ešte väčší, než sme si pôvodne mysleli.

Treba však byť opatrní a obozretní, pretože stále nie sú známe všetky riziká spojené s užívaním týchto látok. Podpora rastu neurónov počas obdobia vývoja, môže mať negatívne následky kolidujúce s normálnymi procesmi tvorby nervových okruhov. Rovnako u starnúceho mozgu je nadmerná aktivácia mTOR kaskády spojená s vážnymi ochoreniami ako je napríklad Alzheimrova choroba. Preto je veľmi dôležité podrobne porozumieť všetkým mechanizmom, ktorými psychedeliká ovplyvňujú mozog - pozitívnym aj negatívnym.

Zdroj: https://www.universal-sci.com/headlines/2018/6/14/-mind-molding-psychedelic-drugs-could-treat-depression-and-other-mental-illnesses

Zápaly nervového tkaniva hrajú kritickú úlohu v depresii indukovanej stresom

Psychologický stres spôsobený sociálnymi faktormi a faktormi prostredia spúšťa rôzne druhy zmien na úrovni tela, ale aj mysle. Nadmerný stres môže znížiť naše kognitívne funkcie, zvyšovať mieru úzkosti, spôsobovať depresiu a je častým rizikovým faktorom mnohých mentálnych chorôb. Zápaly nervového tkaniva spôsobené naším vlastným imunitným systémom hrajú nečakane dôležitú úlohu v rozvoji depresie indukovanej stresom.

Výskumný tím z Japonska zistil, že opakovaný stres zvýšil výskyt ligandov naväzujúcich sa na vrodené receptory imunitného systému TLR2 a TLR4 nachádzajúcich sa na mikrogliách mediálneho prefrontálneho kortexu. Naviazaním týchto potencionálnych ligandov na TLR2/4 receptory došlo k mikrogliálnej aktivácií a expresii cytokínov zodpovedných za zápalovú reakciu, konkrétne IL-1α a TNFα. To viedlo k atrofii a poškodeniu neuronálnej odpovede v oblasti mediálneho prefrontálneho kortexu, a tým pádom k vzniku depresívneho správania. Toto správanie bolo potlačené podávaním neutralizačných protilátok pre cytokíny IL-1α a TNFα.

Týmto zistením sa vedeckému svetu môžu otvárať nové dvere k vývoju nového druhu antidepresív pôsobiacich na vrodené molekuly imunitného systému.

Zdroj: https://neurosciencenews.com/neuroinflammation-stress-depression-9584/

Prerušovaným pôstom, a tým pádom manipuláciou mitochondriálnych sietí môžeme zvýšiť dĺžku života

Mitochondrie - štruktúry bunky produkujúce energiu - sú spojené v sieťach, ktoré dokážu dynamicky meniť svoj tvar na základe potreby energie. Táto vlastnosť sa im zhoršuje s pribúdajúcim vekom. Doposiaľ bola spojitosť medzi týmito zmenami tvaru a metabolizmom  nejasná. Na základe novej štúdie z Harvardskej univerzity zmena mitochondriálnych sietí, ktoré sa nachádzajú v bunke - či už diétnym obmedzením alebo genetickou manipuláciou - môže pozitívne ovplyvniť zdravie a dĺžku života.

Mitochondriálne siete typicky prepínajú medzi spojitými a fragmentovanými stavmi. V tejto štúdii použili vedci hlístu (C. elegans), ktorej obmedzili množstvo stravy, prípadne navodili stav pôstu génovou manipuláciou proteínu AMPK (AMP-aktivovaná proteínová kináza), ktorý reaguje na množstvo energie. Tento krok udržal mitochondriálne siete v spojitom „mladom" stave. Dokonca zistili, že tieto „mladé" stavy mitochondriálnych sietí zvyšujú dĺžku života komunikáciou s peroxizómami, ktoré sú zodpovedná za metabolizmus tukov.

Ďalšou výzvou pre vedcov bude zistiť, či má postenie rovnaký efekt na mitochondriálne siete aj u cicavcov a či defekty v mitochondriálnej flexibilite môžu vysvetliť  spojitosť medzi obezitou a zvýšeným rizikom chorôb pribúdajúcich s vyšším vekom.

Zdroj: https://news.harvard.edu/gazette/story/2017/11/intermittent-fasting-may-be-center-of-increasing-lifespan/

U zdravých ľudí sa zistili závažné dysregulačné mechanizmy spracovania glukózy, ktoré bývajú bežné u diabetických pacientov

Zistilo sa, že hladina cukru v krvi zdravých ľudí kolíše oveľa viac než ukazujú bežné merania monitoringu glukózy v krvi. Častokrát prichádzajú tieto fluktuácie vo forme prudkých píkov (vzrastov) alebo vo forme rapídneho zvýšenia celkového cukru v krvi po zjedení špecifických potravín, najčastejšie karbohydrátov (ryža, pečivo, zemiaky, kukuričné vločky).

Prudké vzrasty glukózy v krvi môžu byť však problémom. Vysoká hladina cukru v krvi, hlavne pokiaľ sa udrží dlhšiu dobu, môže prispievať k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych chorôb a k vývoju inzulínovej rezistencie, ktorá je častým prekurzorom vzniku diabetu. Na základe štúdie vedcov zo Stanfordskej univerzity sa zistilo, že niektorí zdraví ľudia v skutočnosti zažívajú dysregulačné mechanizmy spracovania glukózy mnohokrát s rovnakou závažnosťou ako diabetici, avšak s tým rozdielom, že o tom vôbec netušia.

Cieľom autorov štúdie je týchto ľudí zachytiť zavčasu a pochopiť prečo k vzrastom glukózy u nich dochádza tak často. Zároveň majú autori za cieľ zmeniť diétu týchto ľudí, aby sa zamedzilo takémuto prudkému kolísaniu glukózy vylúčením určitých typov karbohydrátov (napr. kukuričné  vločky).

Faktory, ktoré vyvolávajú prudký vzrast glukózy krvi však mimo konzumácie karbohydrátov zahŕňajú aj genetiku, epigenetiku, veľkosť populácie mikróbov, ktorí žijú v našich telách a génovú expresiu. Preto autori štúdie odporúčajú všetkým zdravým jedincom kontrolu ich cukru v krvi kontinuálnym monitoringom glukózy (pomocou prístroja, ktorý meria hladinu glukózy v krvi 2 týždne kontinuálne) aspoň raz ročne.

Zdroj: https://medicalxpress.com/news/2018-07-diabetic-level-glucose-spikes-healthy-people.html

Novinky ze světa vědy a objevů pro Magazín připravil Mgr. Filip Kňažek

Filip Kňažek je čerstvým absolventem Farmaceutické fakulty Veterinární a farmaceutické univerzity v Brně. V současnosti pracuje pro Ústav zdravotnických informací a statistiky v Brně na projektu Národního koordinačního centra, kde se podílí na screeningu a prevenci vážných onemocnění.